čtvrtek 28. února 2013

Prejavy Adolfa Hitlera vyšli knižne. Je to skúška slobody slova?

Peter Bombara
(Recenze, která nesměla vyjít na blog.sme.sk. Důležitá informace pod přetiskem článku.)
Foto: archiv Lukáše Beera
Adolf Hitler. Toto nesmierne známe meno a priezvisko vyvoláva vo svete väčšinou obavy, strach a na to nadväzujúce negatívne emócie. Niekoľkým generáciám sú systematicky zo strany spoločnosti, škôl, médií a rodín vštepované tieto rokmi zovšeobecnené údaje. Podľa hesla „kto pozná minulosť, pozná budúcnosť“ som sa rokmi naučil nestrániť sa ihneď názorov, s ktorými sa povedzme bežne pohŕda, alebo sa obratom odsudzujú. Vnútorne cítim, že jednoducho s niečim nesúhlasiť, alebo to kritizovať ešte predtým, ako sa s tým dôkladne oboznámim, je v lepšom prípade prejavom lenivosti. Práve teraz som dostal možnosť si to overiť v praxi a prečítať knihu prejavov vodcu nemeckej nacistickej ríše Adolfa Hitlera, ktorá zmenila v minulom storočí dejiny. Bez zbytočných a priskorých predsudkov som sa pustil do čítania a o prekvapivé informácie som nemal núdzu.

Čo je na knihe zaujímavé a aktuálne?

Prejavy majú pozoruhodnú charakteristickú črtu: Ktorý našinec vie, o čom Hitler vôbec hovoril za jasania divákov a poslucháčov? Pochybujem, že sa takých nájde viac. Čitateľ sa dozvie rôzne nesporne zaujímavé skutočnosti z iného a neobvyklého pohľadu. Tento pohľad mal ešte vtedy ďaleko k prehre vo vojne a vývoji dejín. Teórie na ktorých je postavená os prejvavov sú silné propagandistickým podfarbením, podľa ktorých bolo možné robiť rôzne vo verejnosti menej obľúbené kroky a napríklad aj začať viesť vojnu s plným ohľadom na verejnú mienku. To sú práve informácie cenné a využívané i dnes. Obraz histórie týmto získava ďalší rozmer vďaka tomu, že Hitler priamo spomína Čechy a Slovensko, teda aj my sme boli súčasťou historického diania a cieľov Veľkonemeckej ríše. V prejavoch z obdobia od apríla 1939 do novembra 1942 sa až neuveriteľne často skloňuje Versailleská zmluva a to v každom prejave i viac ráz. Je spoločným menovateľom, podľa Hitlera, všetkých problémov a následných politických, diplomatických a vojenských akcií Nemecka. A nutnosti usporiadať Európu (následne svet?) podľa tzv nového poriadku. Netreba zabúdať, že cestu vzniku Československa otvorila rovnako Versailleská zmluva, Nemci ale aj Rakúšania a Maďari ju nikdy s nadšením neprijali. Dodnes je navyše predmetom staronových sporov. Hitler šikovným spôsobom oddeľuje „nás“ (Nemcov) od nepriateľov Nemcov a ríše. Ríšu pritom exaktne dáva do jednej roviny s nemeckým národom. Jednotlivé kapitoly zahŕňajú prejavy pri rôznych príležitostiach a pre rôznych poslucháčov, od robotníkov, cez spolustraníkov, po poslancov. Pochopiteľne aj myšlienky sú prispôsobené publiku, ale prekvapivo nemajú kolísajúcu úroveň. Na prejavoch je pozoruhodná, okrem ich zjvavnej svedomitej prípravy, vojnová propaganda (v tej dobe nešlo o hanlivé slovo) a obhajovanie zámienok zoraďujúcich sa v logických a chronologických postupnostiach. Podobne, ako je tomu pri počúvaní vodcových prejavov, tak aj pri ich čítaní sú jasné súvetia založené na emóciách a občas jednoduchých, dnes by to niekto nazval populistických, myšlienkach. Vety sú ale koncipované so všetkou precíznosťou a starostlivým vyberaním slov (napríklad pri prejave pri príležitosti zahájenia východnej ofenzívy nie je nepriateľom ruský ľud, ale mocipáni v Moskve…). Autor ich prípravu jednoznačne nepodcenil a nič nenechával náhode. To je azda aj jedna z odpovedí, ako Hitler dokázal oslovovať úplnú väčšinu obyvateľstva.

Prečo dať priestor aj Hitlerovým prejavom a kde končí sloboda prejavu?

Priznávam, zaskočilo ma, že sa v predaji ocitla práve kniha prejavov Adolfa Hitlera vydaná pred nedávnom v istom moravskom vydavateľstve. Nebol by som ju ani zaregistroval, nebyť článku v českom médiu, ktorý sa o tomto počine vyjadruje jednoznačne negatívne a s obavami zo šírenia nacistickej ideológie. I keď veľmi pochybujem o tom, že si autor túto knihu naozaj celú prečítal – obsah v príprave konzultoval s historikom Janom Břečkom z Moravského zemského muzea. Břečka doslovne uvádza, že „Každopádně vydat dnes Hitlerovy projevy bez vysvětlení je nesmysl“. V knihe som predsa len našiel celkový predslov i doslov a vysvetlenie pozadia jednotlivých prejavov, avšak asi nie od politicky korektného odborníka – publicistu a historika Lukáša Beera. Samotné tvrdenie p. Břečku je však veľmi zaujímavé. Potrebujeme aj dnes k politicky nevhodnému názoru ten správny a teda cenzúrno-oponentský komentár, ak nie rovno zákaz? Pochybujem, že viac než 600-stranovú knihu bude čítať akýsi extrémista, nacista, či fašista, aby si posilňoval svoje presvedčenie. Je čitateľ, bežný občan natoľko neznalý histórie, že sa bude inšpirovať tým čo číta len preto, že autorom prejavov bol vodca tretej ríše? Takto sa môžeme dostať na tenký ľad: Sloboda slova má byť nedotknuteľná a postupné, čo i len zamýšľané zákazy ju môžu jednotlivcovi odobrať úplne.

Odvaha vydavateľa verzus pripravenosť spoločnosti

Vyzdvihujem odvahu vydavateľa, autora sprievodných textov a aj samotných čitateľov. Vydavateľa a autora sprievodných textov za to, že demokraticky až liberálne priniesli čitateľom neodškriepiteľne kontroverzné prejavy Adolfa Hitlera v doslovnom preklade a čitateľov za to, že našli záujem a odvahu si ich kúpiť a prečítať. Takéto aktivity svedčia o otváraní sa spoločnosti, jej vysporiadaní sa s minulosťou a otvorenom postoji k našej (áno, aj našej) minulosti, čo je veľmi pozitívna vec. Vidím v tom posilnenie úrovne a hranice slobody. Je potrebné prezentovať históriu práve otvorenejším a zaujímavejším spôsobom. Ak by sme si v dnešnej spoločnosti museli vyberať priateľov a nepriateľov režimu na základe emocionálnych a subjektívnych kritérií, mohla by demokracia v budúcnosti degradovať a vyslovene ohlúpnuť. Žiaľ dokázalo sa to už neraz.

Doplnená časť skladačky, alebo vyplnenie dejinných súvislostí?

Nepoznám pri knihách o Adolfovi Hitlerovi nič horšie, ako len zase v obmenách čítať to, čo sa už nespočetne ráz popísalo. Pre úspešný predaj stačí vydavateľovi skloňovať „Hitler“ v názve knihy a prvý krok k úspešnému predaju má za sebou. Autori týchto kníh sa radi opierajú o vžité opakované frázy a „pravdy“, stále nových svedkov, subjektívne predstavy a dedukcie alebo v horšom prípade vytrhávajú skutočnosti z konceptu. Tentoraz sa tento prvoplánový scenár predajnosti našťastie nemusel opakovať a kniha prejavov Adolfa Hitlera otvára úplne nové pohľady. Pamäti, zápisky, svedectvá a denníky proti sebe stojacich politikov, vojvodcov, mysliteľov sú pre mňa z hľadiska pohľadu na dané historické skutočnosti veľmi vzácne a informačne hodnotnejšie.

Na záver

Adol Hitler predniesol 6. októbra 1939 prejav nazvaný „Mierová výzva Anglicku“, ktorý je rovnako súčasťou knihy. V jeho časti „Návrhy k mierovému usporiadaniu a hospodárskemu rozkvetu Európy“ okrem iného povedal: „Požiadavka skutočného rozkvetu medzinárodného hospodárstva v spojitosti so vzostupom obchodu a dopravy predpokladá uvedenie vnútroštátnych hospodárstiev resp. produkcie vo vnútri jednotlivých štátov do poriadku. K uľahčeniu výmeny týchto produkcií je však nutné pristúpiť k novému usporiadaniu trhov a definitivnej úprave mien, aby sa takto pomaly odbúrali prekážky slobodného obchodu“. Tieto slová odzneli dávno pred vznikom RVHP, či EHS…

Informace redakce NS:

Tato recenze vyšla na blogu p. Bombary. Po cenzurním zásahu administrátorů blogovacího portálu blog.sme.sk však byla odstraněna. Důvodem mělo být údajné porušení legislativy či kodexu blogera. Povšimli jsme si původního článku Petera Bombary a taktéž jeho následného vymazání. Podle informace, kterou nám p. Brombara předal, odůvodnili administrátoři smazání článku touto zprávou:

"zdravime, vas posledny clanok o kniznom vydani prejavov hitlera sme vymazali. prosime, aby ste podobne texty na blog.sme.sk uz nikdy nevkladali, v opacnom pripade moze byt deaktivovany cely vas blog. dakujeme za pochopenie, pekny den, admini."

Autor článku souhlasil s jeho přetiskem. Redakce NS důrazně upozorňuje, že další přetisk článku lze uskutečnit pouze s výslovným souhlasem autora! Děkujeme za pochopení.